Ako zvýšiť kvalitu na univerzitách?

10
6
20

 

Najviac diskutovaná téma na vedeniach a kolégiách dekanov kladie zásadnú otázku - čo je to kvalitné vzdelávanie? Spontánny výlev niektorých študentov v prieskumoch (väčšinou kritický), alebo nutnosť zaviesť nové formáty skrípt?

Ako bývalý prodekan mám niekoľko návrhov, ako uchopiť problematiku "kvality" v kontexte celej univerzity. Najprv terminologicky – zrušme termín „vysoká škola“ a držme sa „univerzity“ – lebo univerzita už nie je „škola“ v ponímaní „držať niekoho za ručičku“ a „skúšať jeho dlhodobú pamäť“. Univerzita je intelektuálny priestor, kde sa tvorí budúcnosť. Mal by dominovať výskum, bádanie, vývoj inovácií, modelovanie, testovanie, riešenia neriešiteľných problémov, objavy tajomstiev prírodných zákonov, sveta a vesmíru. Mala by tu vládnuť kolegiálna, tvorivá, kooperatívna atmosféra, z každej časti vestibulov, kabinetov, posluchárni by na nás mali vyletieť aktuálne výsledky alebo aspoň informácie o priebehu výskumov.

Študent vstupuje do tohto sveta ako do „inkubátora života“ už s komplexnou osobnosťou (má takmer 20 rokov!!). Neprišiel sem nechať sa buzerovať, prišiel sem nájsť správne príležitosti a smery pre uplatnenie svojej osobnosti.

Ak chceme zmeniť kvalitu vzdelávania, najprv sa zamyslime, či sme ešte „škola“ alebo už sme „univerzita“. Potom je nutné, podobne ako v bežnej firme, začať tvoriť firemnú kultúru. Paradoxne žiadna univerzita nemá HR útvar (oddelenie ľudských zdrojov). Pritom hlavný „výrobný“ nástroj univerzity sú ľudia. V prípade „rozvoja ľudských zdrojov“ sa univerzity a fakulty nemôžu spoliehať ani na svojich prorektorov a prodekanov, nakoľko im nikto nedal potrebnú odbornú výbavu ani dostatočné pracovné kapacity, aby sa tejto téme venovali naplno.

 

Čo teda môžeme urobiť, aby sme pomohli akademickým pracovníkom a funkcionárom riešiť kľúčový problém vo zvyšovaní kvality vzdelávania? Skúsme začať zvýrazňovať univerzitný charakter inštitúcie. Netreba písať nepoužiteľné etické kódexy. Treba sa začať venovať „práci s ľuďmi“, teda tvoriť (alebo podporovať) mikro tímy na katedrách, ktoré majú potenciál osvojiť si novú firemnú kultúru. Treba sa venovať aj garantom predmetov, aby nastavili horizontálne prepojenie predmetov, čo pomôže študentom vidieť zmysel v ich štúdiu a použiteľnosti pre prax. Treba vyzvať vládu, aby úpravou zákona umožnila garanciu predmetov aj na tímovom princípe, nielen cez akademické hodnosti.

Asi to nepôjde „šibnutím čarovným prútikom“, či „príkazom zhora“. Dnes už sú k tomu vhodné nástroje a pomôcky. Jedným z nich je aj angažovať na „rozvoj tímov“ externých profesionálov, poradenské alebo tréningové agentúry, ktoré sa vyznajú v problematike akademického prostredia a dokážu pomôcť rýchlo a efektívne nastaviť procesy pre „rozvoj akademických tímov“.Kvalita vzdelávania nie je len výsledok prieskumu malého percenta študentov cez AIS a suché konštatovanie na kolégiu. Skúste začať s malými ostrovčekmi tých tímov, ktorí majú akademický potenciál na to, aby dali univerzite „dušu“ (ako písal V.Šucha) a začali vytvárať to rýdze univerzitné prostredie. Začnite s definovaním vašich tímov a ich skutočným univerzitným poslaním.

To, že to môže ísť aj cestou externej spolupráce, ukazujú dobré príklady viacerých fakúlt z UCM Trnava, UKF Nitra, STU aj UK Bratislava, kde práve netechnické smery pociťujú silnú potrebu novej kvality v procese s vlastnými akademickými tímami. Ich prístup už oceňujú nielen samotní pedagógovia a študenti, no predovšetkým partneri z praxe, pre ktorých je vlastne príprava budúcich absolventov v novej kvalite určená.

 

Autor: Peter Filo

 

NAJNOVŠIE

ČLÁNKY

Systém odbornej praxe pre vysokoškolákov

Zapojte sa do nového Systému odbornej praxe a podporte nás, aby sme tento systém rozšírili pre všetky študentov na Slovensku
 

ČÍTAJ VIAC

HR ako emócia

Čo všetko obnáša vytvorenie pozitívnej emócie so zamestnancom a uchádzačom?
 

ČÍTAJ VIAC

TALENTWAY.NET

TEAM